„Vy ste naše oči v Európe, vy vidíte, čo sa tu stalo. Ďakujeme, že ste prišli,“ povedala mi predstaviteľka zbombardovaného mesta Irpiň pri Kyjeve.

Že obrázky vojny na Ukrajine už neotvárajú správy neznamená, že utrpenie Ukrajincov je menšie. V Boroďanke a Irpini som na vlastné oči videla stopy skazy, ktorú ruskí vojaci na Ukrajinu priniesli. Stovky kilometrov na východ a na juh aj dnes čelia rovnakej skaze tisíce ďalších ukrajinských civilistov - ženy, muži, deti. Verím, že keď pominie táto nočná mora, Ukrajina znovu rozkvitne. Tak, ako už dnes rozkvitli kvety medzi zruinovanými domami v Borodyanke alebo Irpini.